>> kubba, 06. 10. 2016 12:25:42

Hej ale ten je pre mna moc makky. Ak chcem dosiahnut nejaky uzitok, musim sa nanho vyslovene postavit. Golfovu lopticku dokazem rolovat az do „bolestnej hranice“ aj pri sede na stolicke :)

https://www.researchgate.net/…ehy_v_horach

zajímavý odkaz a návod…

>> Zerocool, 09. 11. 2016 13:33:42

Je to příprava elitního závodníka na „kratší“ ultra v kopcích, ale s potřebným běžeckým základem a dobrým výkonem na maraton. To většina z nás hobíků bohužel nemá a oproti těmto rychlíkům se považuji za turistu a raději volím takové závody, kam těchto lidí jezdí co nejméně 

>> crusty, 09. 11. 2016 21:15:21

To ja zvolil jiny pristup. Snazim se zabehnout maraton pod 2:30 

>> MS82, 09. 11. 2016 22:14:56

V akom časovom horizonte sa chystáš dať MT za 2:30?

>> peco_slimak, 10. 11. 2016 17:25:44

Az budu mit pocit, ze na to mam Mozna to vyjde na nikdy. Ale prestoze bych nekdy chtel zkusit i ty delsi trate (ultra v kopcich), nebudu se do toho poustet bez toho slusneho maratonu. Zakladni predpoklad jsou lepsi casy na kratsich tratich a na tom usilovne makam. Nicmene McMillan rika, ze na maraton za 2:30 by to chtelo pulmaraton za 1:11 a desitku pod 32 min. To je zatim utopie.

>> MS82, 10. 11. 2016 20:18:19

Stačí 1:14 a 33 https://www.behej.com/…runner-radek

>> MarekCB, 10. 11. 2016 20:36:40

Ten pulmaraton ma Radek slabsi, ale jasne, staci horsi casy na kratke vzdalenosti a pul tuny vytrvalosti 

>> MS82, 09. 11. 2016 22:14:56 …maraton pod 2:30…

>> MS82, 10. 11. 2016 20:18:19 …McMillan rika…

Jiny, non McMillan pohled rika, ze se s M vykonnosti pod 2:30 posunes nekam k 10. mistu CZ vytrvalostniho zebricku, a pravdepodobne budes „na bedne“ na kazdem CZ zavode, na ktery prijedes … 

>> jm1, 11. 11. 2016 10:44:19

Na kazdem maratonu. Hodne rychlych bezcu treba zatim maraton nebeha, nebo to ani nemaji v planu. Ale jak jsem psal, zatim je to jen sen.

>> MS82, 09. 11. 2016 22:14:56

Ale to je podla mna velmi narocne sklbit rychlost a vytrvalost tak, aby si bol dobry aj v maratone aj v ultra v kopcoch. Jasne ze to ide, ale chce to behat neskutocne mnozstvo hodin tyzdenne a to uz fakt dokazu len nezadani, bezdetni, s kopou volneho casu a hlavne s cistou hlavou :) Ja mam napriklad deistaku uplne slabu (niekde okolo 39 minut), polmaraton a maraton ani neviem, nikdy som to nebezal narovine, ale bude to asi pekne podla tych prepoctovych tabuliek podla desiatky. 105 km s 3000 m prevysenim som dal za 10:45 (a mozno by sa to dalo aj stlacit), ale viem, ze keby som zapracoval na tom maratonskom tempe, tak by sa to vyrazne zlepsilo aj na horskom ultra. Prave tuto zimu/jar sa na to chcem zamerat, uvidime. Chcem stavat na tom zaklade, ze som uz posledne roky drzal priemer nabehanych km na urovni cca 5500 – 6000 km/rok, takze nejaka vytrvalost by tam mala byt. teraz vylepsit rychlost. V kazdom pripade, drzim Ti paste, nech sa zranenia vyhybaju a nech sa dari, dufam, ze Ti vsetko pojde tak , ako si predstavujes. :)

>> Brutto, 11. 11. 2016 13:53:53

Mas samozrejme pravdu, ze specializace je neco jineho. Kdyz budu mit zrovna na skvely (pro me) cas v maratonu, nemusim byt v optimalni kondici pro horske ultra (malo sily, nepripravene kvadricepsy pro dlouhe sebehy). Ten dobry maratonsky cas beru spise jako prerekvizitu. Neni to tak, ze bych si myslel, ze horske ultra driv nema smysl. Spise se bojim, ze temi dlouhymi zavody, vcetne maratonu, se clovek dost odrovna a klidne na hodne dlouhou dobu. Pro dlouhodobejsi zlepsovani by tedy bylo kontraproduktivni na ultra preskocit moc brzo (muj nazor). Az na kratsich tratich narazim na limity, bude cas posouvat vzdalenost.

Zatim mas rocne nabehano podstatne vice nez ja a z toho odhaduji, ze taky behas podstatne dele nez ja, takze ultra necham Tobe a ja se budu trapit na nenavidenych 5 km apod Palce drzim i ja Tobe. Jedenact hodin behu je pro me nepredstavitel­ny vykon.

>> MS82, 11. 11. 2016 14:24:14

Hehe dakujem. Nie som zas taky strasny veteran, su tu ini borci :) Myslim, ze k horskemu ultra pricuchnes mozno skor ako si myslis, ono Ta to v tu pravu chvilu „vcucne“ ani nevies ako :) Tych 11 hodin, to bolo zo 100 km-vych to najrychlejsie, vacsinou sa tam placam dlhsie :) Nemusis nabehat 6 tisic rocne, aby si sa mohol dat na tuto cestu a podla mna nie je zle si nejake to ultra u nas alebo u vas absolvovat s „nepretekarskymi“ ambiciami. Aspon vychytas vselijake zaludnosti a muchy, ktorych je na takychto podujatiach strasne vela a potom Ta uz to menej prekvapi, ked sa budes citit pripraveny to dat aj na bednu :) Ja teraz skusim hodit sezonu preave zameranu na zvysenie tej rychlosti, co znamena, ze ultra „skratim“ na 50 km-ve preteky. Srdce mi sice bude pistat za klasickymi stovkami, ale rok to vydrzim. Uvidim co to spravi aj s kratsimi distanciami (rad sa prihlasim aj na nejaku desinku, mam tie poutaky rad) :)

>> Brutto, 11. 11. 2016 14:33:55

Rozumim s tim vyzkousenim. Zatim mam problem poladit vubec treninkove vybehy, abych nemusel do krovi, takze predstava, ze bezim nekolik hodin a jeste u toho jim..no casem At se Ti ty kratke ultra (divne spojeni ) v pristi sezone vydari! Budu sledovat nadale, vzdy se je cemu ucit.

>> MS82, 11. 11. 2016 15:27:58

Moje vykony se s Brutem nedají ani vzdáleně srovnat …ale co jde pro ilustraci : 100km/up 3500 – 14,20h ( s tím ,že občerstvovačky na pohodičku ,polivčička a aj pivko ) , roční ,,náběh,, cca 2000km , noje váha cca 100kg . Letošní Krakonošovka 100 – 14,30h .

>> MS82, 11. 11. 2016 15:27:58

Dik. Aj ja budem sledovat, tiez sa mam co ucit. Co sa tyka tych krikov, to je klasika. Aj ked idem zotrirazy pred startom na wc, po nejakych 6–7 hodinach na mna pravidelne pride nutnost odbehnut do krikov. Uz to neriesim, vnimam to ako nutne odlahcenie tela :)))

>> Brutto, 12. 11. 2016 13:27:23

Po 6–7 hodinach to je myslim v norme, zvlast kdyz to zaludek s travenim za behu nema zrovna jednoduche. Ja jdu treba 3× pres den pred treninkem a je-li to neco trochu rychlejsiho, je to tak 50 na 50 Rekneme, ze to jeste ladim, ale oproti lonsku je to lepsi a dost zalezi, jak jim (nejen co, ale i kdy a kolik).

Nečekaný vítěz. 77letý stařík uběhl za dva dny 238 km

Rozhovor se Štěpánem Dvořákem

Tak v krátkosti (teda v krátkosti primerane k dĺžke závodu). Letecká stovka 2017 – parametre 105 km a 3700 m prevýšenie (s blúdením to bolo 109 km). Túto stovku som bral ako prvú, ktorú si idem vyslovene užiť a nie tam závodiť do krvi, nakoľko mám v tomto roku trochu iné ciele (kratšie vzdialenosti). Avšak dobre mi to zapadlo do tréningu, tak prečo nie? Štart bol stanovený na 06.00 hod. a hoci to mám od domu 120 km po diaľnici, stále by to znamenalo vstávať aspoň o pol štvrtej, ale najmä skoro dve hodiny sedenia v aute, čo viem, že mi nerobí dobre pred pretekmi. Tak sme sa s kámošom rozhodli prespať v Trenčíne. Predpoveď na sobotu totál katastrofa, až sa nám veriť nechcelo. Dokonca som uvažoval aj o membránovej bunde, ale keď som si predstavil, že posledných 25 kilometrov roviny pôjdem takto naobliekaný (do ruksaku by sa mi nezmestila), tak nakoniec voľba padla na tričko a novú Ultrarace-ku. Vo veste som mal naložených 10 gélov, 2 balíky gumených colových cukríkov, jednu tyčinku, magnéziové tabletky, kofeínovú ampulku (pre prípad) a balík datlí s nalámanou horkou čokoládou. Plus 0,5 litra jonťáku a druhú fľašku prázdnu (používam ju ako pohár – povinná výbava). Občerstvovačky boli po 20 km. Na štarte to s počasím až tak zle nevypadalo, odštartovalo sa pomerne pomaly a tak som sa na moje prekvapenie ustálil na treťom mieste. Po desiatich kilometroch prišiel pre mňa asi najintenzívnejší zážitok – strmý žľab plný blata. Nepozeral som sa pred seba ale pod nohy, tak som si nestihol všimnúť ako sa žľab predomnou prepadá do fakt strmého sklonu. Keď som si to uvedomil, bolo už neskoro a ja som prvýkrát v živote prestal mať kontrolu nad behom. Ľudia, ja som sa regulérne BÁL. Nešlo ani spomaliť, nieto zastaviť a nešlo ani vybočiť do strany (po stranách bol cca 0,5 m mantinel). Párkrát mi blesklo hlavou, že by som mohol sadnúť na zadok, ale to by znamenalo pekne poodierané „všeličo“, nakoľko tam bolo plno šutrov a dreva, s veľkou pravdepodobnosťou by bolo aj dačo dolámané. Ten úsek mal viac ako 400 metrov a ja som to nakoniec nejako ukorčuľoval, ale unavený som bol z toho psychicky tak, že som musel zastaviť a spamätať sa. Tam som stratil z dohľadu prvých dvoch. Keď som sa rozbehol ďalej, nevšimol som si odbočku a tradá – prvý kufor na svete. Hneď taký fajnový, že som sa vracal takmer kilometer do riadneho kopca. Medzitým ma dvaja predbehli (vtedy som bol presvedčený, že ich bolo oveľa viac, ale neriešil som to). Stúpanie na Inovec bolo super na zahriatie, keďže už od nejakých 600 m.n.m. snežilo a do toho sa začínal opierať nepríjemný vietor. Prvá občerstvovačka na chate bola ešte v „rozbaľovacej fáze“, ale vianočku s džemom som si už stihol dať. Pri výbehu z chaty si samozrejme ešte musím štelovať hodinky a vtom prásk, prvý papuľnák na svete. Aj by som sa zasmial, ale treskol som rovno rukami do sneho-blata a rukavice som mal na žmýkanie. Do toho ten vietor a ja som si už po dvoch kilometroch necítil prsty. Tam musím priznať, že mi bola kosa. Po hrebeni (ktorý inak musí byť krásny) sa bežalo v totálnom marazme cca 10 km, keď konečne začal klesať do prívetivejšieho prostredia. Hore to zasa malo výhodu, že som sa nemusel venovať značeniu, ale išiel som pekne po stopách. Na ďalšej kontrole na Bezovci (40 km) som sa pokúsil naliať totálne horúci čaj do fľašky, čo samozrejme znamenalo bleskové a bolestivé odmrznutie prstov na ruke, lebo som viac vylial von ako dnu. Nastala druhá tretina, ktorú mávam vždy veľmi slabú, tak som bol zvedavý, čo to spraví. Tentokrát som sa snažil na každej občerstvovačke zjesť aspoň jeden natretý chlieb a okolo deviatej som zjedol aj tú tyčinku. Gel som ešte nejedol, na datle som mal veľkú chuť, ale nechcelo sa mi dávať vestu dolu z chrbta :) Bežalo sa mi teraz skvele, tak som nepoľavoval, teraz to išlo cez všelijaké lazy a osady, lúky a polia, kde sa fajnovo robili dvojkilové papučky zospodu tenisiek. V Podhradí som sa kochal pekným hradom na kopci, až som samozrejme zistil, že idem opačným smerom ako mám, ale to je detail. Na tomto úseku som už zjedol aj nejaké dva gély so sodíkom a kofeínom. Veselá partia na Duchonke (60 km) mala rozloženú kráľovskú hostinu, až sa mi odtiaľ nechcelo odísť. Zdržal som sa tam aj desať minút, až som bol prekvapený, že zamnou stále nikto nedobiehal. Rozbeh bol už síce trochu zložitejší, ale nakoniec som si zasa našiel svoje tempo. Stúpanie naspäť na hrebeň som si doslova užíval (mám rád tiahle mierne stúpania, kde sa ešte dá v pohode bežať a nenápadne sa pritom získa aj výška) a počas toho som stihol zládovať polovicu balíku datlí a čokolády. Neskôr to už bol skôr chôdzovitý terén, ku ktorému sa zas pridala tá večná hmla, sneh, vietor a zima. Do megarozhľadne na Panskej Javorine som skoro nabúral nosom. Zato zbeh z Javoriny bol odmenou. Asi najkrajší úsek celej trasy. Neustále klesanie po trávach, machu, mäkkej pôde, singláčoch… je celkom možné že som tam aj nahlas vykrikoval, našťastie tam nikto na okolí nebol. Toto išlo ako po masle a tu som spravil asi jedinú chybu – prestal som jesť. Za celú dobu nič, len som si párkrát srkol koly, až som zistil že som na vrchole zjazdovky a pod ňou je už ďalšia občerstvovačka Kálica (80 km). Zjazd po zjazdovke bol úžasný, neskôr som zistil, že len pár ľudí to celé ustálo na nohách :). V Kálnici som ale privolil na slepačiu polievku a povedal som si, že sa nemám kam ponáhľať. Popri jedení dobehol ďalší pretekár z Maďarska a keď zistil, že ja sa ešte nechystám na odchod, tak len pobral nejaké banány a upaľoval ďalej. Neriešil som, dnes nepretekám, povedal som si. Napriek tomu som ho mal na dohľad skoro až do cieľa. Už len jeden kopček do Beckova a potom celých 20 kilometrov po hrádzi pri Váhu. Toto bol úsek, na ktorý som sa spoliehal, že snáď tých 05:00 min/km udržím, veď to je pomalšie tempo, aké som si vysnil na rovinatú asfaltovú stovku. Lenže pravdepodobne nedostatočný prísun energie počas zbehu z Javoriny dal o sebe rýchlo vedieť. Aj keď s vetrom do chrbta, nedokázal som sa vybičovať, jednoducho to nešlo. Dokonca som si dal rýchlu abecedu, skúšal som všetko možné, akonáhle som pridal na 5-kové tempo, za chvíľu som stál a vydýchaval sa. PEKLO! Najhoršie bolo, že v Trenčíne sa asi akurát hral futbal a na štadióne svietili reflektory, takže bolo celkom presne vidieť, kam musím dobehnúť (cieľ bol vedľa štadióna). Nakoniec to bolo ledva pod priemerku 6 min/km a pre mňa zasa raz potvrdenie teórie o postupnom prísune kalórií. Boli to jednoznačne najdlhšie dve hodiny z celej stovky. Nakoniec 12:29 hod., 6. miesto, perfektne zabezpečená stovka po organizačnej stránke. Veľká vďaka všetkým čo sa na tom podieľali. V sprche som sa stretol s maďarom a po gratulácii len na mňa vyvalil oči a zakrútil hlavou so slovami „last twenty…“. Veru tak, bolo to výživné.

P.S.: Maťo Halász ako regulérny mimozemšťan samozrejme bezkonkurenčne prvý v traťovom rekorde 10:50. Veľký obdiv. A tie colové gumenné cukríky od jednej firmy, čo vyrába aj gély… na tých som zostal závislý :)

>> Brutto, 20. 03. 2017 10:46:24

Neuvěřitelné, máš můj velký respekt a obdiv.

>> Petr Kaňovský, 20. 03. 2017 10:59:58

Dik. No respekt aj obdiv je vzajomny. Niekedy tiez valim bulvy na monitor ked si citam Tvoje reporty :)

>> Brutto, 20. 03. 2017 10:46:24 Krása! To pivečko po tom muselo chutiť! :)

>> Brutto, 20. 03. 2017 10:46:24 Diky za report. Pekne sa mi to cita ..i ked moja predstavivost je mala (obmedzena na behy 20–30km s prevysenim max 600m)

>> Brutto, 20. 03. 2017 10:46:24

Krasny report. Kdybych si neumel domyslet, jak to bolelo, skoro bych hned sel na nejakou stovku 

>> Brutto, 20. 03. 2017 10:46:24

dík za pěkný report,

jak jsem si tak přečetl, tak občerstvovačky cca 20km, ta brzda mohlo být i počasí, energie jde na odběr tepla, 

PS: a co tvoje oblíbené cocohydro,

>> satch, 20. 03. 2017 12:16:32

>> ttomino1980, 20. 03. 2017 12:20:19

>> MS82, 20. 03. 2017 12:30:19

Diky chalani. No kedze som cakal na kamosa kym dobehne, tak som stihol tie pivecka tri, takze chutilo dost :))) A co sa tyka bolesti.. ono to boli az na druhy den :)

>> Brutto, 20. 03. 2017 10:46:24

Super. Už abych se chystala psychicky na tu svoji. Na nějakou skoro zimní teda zatím nemám, a tady vidím proč. Jinak samozřejmě výkon úplně jinde než můj, ale pocity bývají stejné.

>> Brutto, 20. 03. 2017 12:55:48

Tiez som si to precital so zaujmom, dakujem. Pre mna momentalne nieco nepredstavitelne. Mam vsak otazku: ako potom fungujes rodinne? Teda cely den na zavodoch (s cestovanim vlastne dva), potom este tri piva… vsak to s Tebou podvecer asi nebola moc rozumna rec, ci? Musis mat doma velmi chapavu zenu 

>> Berenique, 20. 03. 2017 12:58:57

Kazda je samostatna kapitola a prihem sam o sebe. Treba si to prezit, je to velmi intenzivne. Zelam nech Ti to vyjde :)

>> Mato, 20. 03. 2017 13:19:46

Hehe, no ja to stale tvrdim, ze mam extremne chapavu manzelku. Na druhej strane, ked sme este nemali deti, resp. bolo jedno iba v ocakavani, tak som sa z domu odpratal barskedy aj na dva tyzdne, lebo horolezecke vypravy byvali casovo podstatne narocnejsie ako toto behanie. Ved vedela koho si berie, ze ano :) Toto moje preorientovanie sa na beh je praveze celkom v pohode. Okrem toho, takychto akcii nie je vela za rok, poznam manikov, co vymetaju vsetky ceskoslovenske stovky a to je potom uz pecka na cas. Ja tieto velke akcie davam vediet poriadne dopredu a vacsinou sa snazim starsiu dceru „odpratat“ k mame, aby zena mala toho aspon trochu menej, ale stale viem, ze je toho dost :) Tak, cakal som na kamosa, co bol autom, takze aj tak som prisiel domov az o jednej rano, takze sobota bola uplne bezomna. Zato v nedelu som uz od pol siestej fungoval s mladsou dcerou (lebo naco by sme spali, ked je vikend, ze?) :))) Ale ja som velmi vdacni a snazim sa im tuto zhovievavost oplacat kazdy den, co som s nimi :)