>> MartiNo, 06. 06. 2016 13:09:45

Dík :)

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49

gratuluji, dobrý výkon i report

>> Desert, 06. 06. 2016 13:30:50

Ďakujem :)

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49 Gratuluju, taky se mně v Novohradských horách moc líbí, škoda, že je závod tak asfaltový, možnosti vést to více mimo asfalt by i byly. K tomu trvalému značení – dostali na to před pár lety finanční dotaci z EU. Teď už se asi neběhá přes Rakousko (ale běhalo se) a byl to projekt propagující region, takže dosáhli i na dotaci z fondů.

>> mapo, 06. 06. 2016 14:13:56

Aha, no super, dik, ja som cumel ako puk :) V kazdom pripade, hodinky som pouzil maximalne trikrat aj to len tak pre info ci idem spravnym smerom (a aby som odputal mysel od toho asfaltu:). Myslim, ze v tomto pripade by som charakter trate nemenil. Je to rychly ultramaraton urceny predovsetkym tym, co sa do tych kopcovych tenisiek zas az tolko neobuvaju. Uz len limit 14,5 hodiny hovori za vsetko.

>> Brutto, 06. 06. 2016 14:19:25 Jestli by tě to jo zajímalo, tak zde na behej se dají najít články o předchozích ročnících, vč. „bohaté“ diskuze. Já tam byla než 1 x, trošku dražší akce, když se započítá doprava a ubytování. PS: Ta „prodlužka“ (nejdelší trať) je celkem trailová.

>> mapo, 06. 06. 2016 14:38:40

Ano, nieco som si uz precital aj pred pretekmi. Ja som to zobral tak rodinne, cize som mal sosebou starsiu dceru a mamu a psa, spali sme v kempe Veveri (uplna pecka) a z BA to mame 230 km, takze to nebolo az take hrozne. Ale pravdupovediac, uz teraz sa pohravam s myslienkou ist nabuduci rok znovu a na 103 km :)

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49

Gratulate k super vykonu a diky za report. Novohradske hory moc dobre znam, jezdivala jsem tam k babicce. A krajina je to skutecne uchvatna.

>> mapo, 06. 06. 2016 14:38:40

>> Brutto, 06. 06. 2016 14:52:58

loni to běžela dcera, spali jsme v turistické ubytovně přímo ve Stropnici a připadalo mi to fakt tzv. za pusu. Letos dcera neběžela, jela jsem já s manželem na celý víkend, ubytování v Nových Hradech a kola s sebou......­.naprosto úžasná krajina vč. prostor za hranicemi

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49

Pan Bruttus Skromný se svými neskromnými výkony. Prostě paráda. Absolutní balzám na duši. Děkuji.

Nevím proč, ale po tvých reportech mám vždy pocit, že běhání je pohodička a relax. Kilometřík sem tam, žádný problém. A mám vždy chuť jít běhat. Si tě musím příště lépe načasovat 

>> gilwen77, 06. 06. 2016 22:26:40

Souhlas! Mě jenom mrzí, že jsem se vzhledem k účasti na 1/2M v ČB (a) nemohl také zúčastnit, ač o tom každým rokem čím dál intenzivněji přemýšlím, a (b) vzhledem k rodinnému programu jsem ani nemohl coby téměř domorodec Brutta povzbudit na trati.

Mám doma ještě 100% dlouho míchanou čokoládu z Troubelic, možná, že s její pomocí by těch 15–20 minut na prvního dal, hej chalan? 

Dakujem este raz vsetkym :) Suhlasim co tu bolo popisane. >> gilwen77, 06. 06. 2016 22:26:40

No ono to nie je az take ruzove, v zime boli aj rana, kedy som sa musel dost prehovarat, aby som vstal z vyhriatej postele do nejakeho necasu a isiel trenovat, ale bral som to vzdy ako trening hlavy pre ultra hehe :)

>> PaKo, 07. 06. 2016 07:24:03

Jooooooj, tak presne tuto cokoladu mam este 4 sacky, velmi si ju strazim ako vlciak kost, nikto sa nesmie priblizit :))))

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49

super, dik za report

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49

moc pěkné!!! výkon i report, krásně se to čte…

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49

A ST140 letos jdeš?

>> Brutto, 06. 06. 2016 12:55:49

Letos se na SNR taky konečně vydařilo počasí, oproti minulým ročníkům s extrémními vedry bylo většinu dne příjemně oblačno – akorát nás pomalejší zastihla kolem 17. hodiny jedna bouřka s krupobitím…

>> Ondřej S. (aka poohDA), 07. 06. 2016 10:55:11

Nie, tentokrat to vynechavam, idem o dva tyzdne do Rakuska na jeden horsky maraton :)

>> martinbilik, 07. 06. 2016 10:57:45

Ano, ta burka dost hrozila pred vyhlasovanim vysledkov. Viem ,ze predchadzajuce rocniky bolo pekelne horuco, teraz bolo super, akurat na mna trochu dusno. Moc sa potom potim, ale nemozem zasa chciet uplne ideal :)

>> Brutto, 07. 06. 2016 12:44:44

Mě ta bouřka chytla v posledním stoupání před náběhem na silnici a chvílemi to připomínalo běh prostředkem potoka, zatímco kolem práskaly blesky… Ale aspoň mě donutila z posledních sil zrychlit, takže jsem nakonec ve stotrojce vyhrál soutěž o nejkrásnější čas (12:22:22), bohužel bez vypsané ceny 

>> martinbilik, 07. 06. 2016 13:58:49

Ano ano, presne tento dobeh si pamatam :)

>> Brutto, 07. 06. 2016 14:11:40

Gratulujem,slušny výkon + spravodajstvo

>> runtachykard72, 07. 06. 2016 16:13:11

Dakujem :)

Tak som teda nieco zbuchal :)

Ojojóóój, bude zábava – pomyslím si pri pohľade na modré stĺpce predpovedného modelu Aladin a na moje deravé vyčaptané trailovky s dezénom skôr pripomínajúcim pneumatiky Formuly 1. Ponitrianska stovka – krásne strávená sobota v pohoriach Vtáčnik a Tríbeč klope na dvere. A veruže zábavy bolo neúrekom.

V sobotu ráno o šiestej hodine pred prezentáciou prestáva pršať a je vidieť že to hneď dvíha náladu natrieskanému štartovému poľu takmer 280-tich bežcov a diaľkoplazov. Silné lejaky sú predpovedané až od 11:00 hod., tak to už dúfam budem mať väčšinu hrebeňa Vtáčnika za sebou, i keď človek nikdy nevie (najmä po zohľadnení stále štrajkujúcej achilovky). Klasické predštartovné úkony a už s nedočkavosťou tlačím minútovú ručičku na siedmu hodinu.

Štart, aj napriek zvlhnutému pušnému prachu v pištoli, má svoje čaro a atmosféru. Tempo nie je zbesilé, vidno, že čas klasických prepaľovačov sa pomaly ale isto končí. Držím sa vpredu, päta nebolí, tenisky držia pokope, neprší a nálada je na maxime. Po pár rozohrievacích kilometroch sa vchádza do lesa, kde je už značne poznať celonočný dážď. Prvá neživá kontrola, cvakacie kliešte, veľmi dobrý upgrade oproti heslám, ktoré som mal problém si minulý rok zapamätať. I keď je tempo príjemné, onedlho príde celkom slušná držka na zem. Až sa ma okolobežiaci pýtajú, či som v poriadku. Jasné že som, veď to je moja klasika. Jedna musí byť vždy! Rýchlo vstávam a som rád, že hneď zozačiatku mám túto povinnosť z krku. Rozbieham sa, snáď ani blato zo mňa neopadlo a bum! Druhýkrát na zemi. Oj, tak toto nie je dobré znamenie. Musím spomaliť, terén začína byť čoraz horší a zo sústredenia sa na dopredný pohyb sa musím preorientovať na sústredenie sa na udržanie nôh ako-tak v osi pohybu. Svaly brucha a stredu tela začínajú zaberať na 110 % a už teraz presne viem, kde bude zajtra najhoršia svalovica.

Prvá živá kontrola (10 km, +630m), známe tváre, rýchle podanie rúk, odpípnutie čipu (ďalšia novinka), jeden pomaranč do úst a hor sa na zbeh z Veľkého Griču. Tam sa už dá našťastie celkom dobre švihať, cesta je viac kamenistá a už sa tak nešmýka. Konečne mi aj štartujú motory (ráno som sa vôbec nerozbehal) a tak trochu kopem do vrtule. Druhú kontrolu s občerstvením (Jarabá skala 19 km, +1120m) majú na starosti vojaci a vládne tu skvelá atmosféra. Akurát sú trochu zaskočení, vraj sme tam skoro, už takmer desiati a všetci v skoršom čase ako minuloročný víťaz. Nuž, chceme predbehnúť búrku. Dopĺňam vodu, nakoľko je teraz dlhší úsek bez kŕmidla (skoro 20 km). Dávam sa dokopy s bežcom z Čiech, ktorý má podobné tempo a som tomu rád, nakoľko viem aký je rozdiel bežať sám a vo dvojici. Spolu sa ťaháme, ide nám to, ja síce v zablatených úsekoch brzdím (často aj zadkom), ale v lepšom teréne deficit dobehnem. Neprehodíme ani slova, avšak obom nám spoločnosť vyhovuje.
Hlavne pri dobiehaní k hlavnému vrcholu Vtáčnika kde už celkom slušne leje a počujeme prvé blesky. Búrka o 9:30 hod!!! To som tu ešte nezažil. Jazerá vody na turistickom chodníku už ignorujeme, aj tak sme do nitky mokrí, kolega ešte niečo nacvičuje s bundou, ale ja to vyhodnocujem ako totálne zbytočné. Zima našťastie nie je, ani nefúka silný vietor, dokonca ani ten dážď by až toľko nevadil, len keby sa neblýskalo. Bije to okolo nás, nie je nám všetko jedno a po odcvaknutí ďalšej kontroly na Vtáčniku peckujeme ďalej, nech je tento úsek čo najrýchlejšie za nami. Inokedy krásny chodník po hrebeni sa teraz mení na riavu, znovu navštevujem matičku zem, ale našťastie bez nehody. Po pár kilometroch parťák skonštatuje na margo tempa, že je to „šílený“ a tak ho v zbehu do Veľkého Poľa nadobro nechávam za sebou.

Na živej kontrole vo Veľkom Poli (38 km, +1580m) je tak dobrá nálada, že by si človek aj prisadol, no nedá sa, ponáhľam sa. Vtáčnik som prebehol oveľa pomalším tempom ako som si predstavoval. Cítim sa dobre. Rozbieham sa popamäti z minulého ročníka a rozmýšľam, či aj noví pretekári budú vedieť kadiaľ, nakoľko tu dosť chýba označenie odbočky. A v tom to prichádza. Druhá tretina – už tradične moja slabá stránka. Konečne terén, kde by sa dalo uháňať a ja sa tu tmolím ako zbitý pes. Keď sa konečne trochu rozbehnem, zastaví ma plot a zamknutá brána rovno na turistickom chodníku. Klasické zahmlenie mysle – pobehujem sem a tam ako splašený a rozmýšľam kde som mal odbočiť. Až neskôr zbadám kúsok vyššie rebrík cez plot.

Neživá kontrola na Penhýbli je fajn viditeľná, avšak v Brezovom štáli si môžem oči vyočiť, no nič nevidím. Ani kliešte, ba ani samotné označenie kontroly. V daždi sa mi mobil s foťákom nechce vyťahovať a tak si aspoň pamätám heslo na rozcestníku, ktoré je tam evidentne ešte z minulého ročníka. Začína rovný, až mierne klesavý úsek po asfalte, no krízička pokračuje a tak sa neviem stlačiť ani pod 5-minútové tempo. V Jedľových Kostoľanoch (53 km, +1950m) je živá kontrola pekne zašitá, ešteže som si to pamätal z predchádzajúceho roku. Naberám trochu koly do fľašky, niečo zakusnem, odmietam určite skvelé cestoviny a fičím ďalej. No… fičím. Do hlavy zadávam predsavzatie, že na Skýcove krízu nechám sedieť na stoličke. Okolo mňa je krásna krajina, čo si však tiež bohužiaľ iba pamätám z vlaňajšieho ročníku, nakoľko teraz tu vládne iba deprimujúca hmla a mrholenie. Program mi spestrí iba brod cez inak malý potôčik, z ktorého je teraz riadna rieka. Ešteže si obďaleč všímam spadnutý strom a tak precíznymi balančnými cvikmi precupitám „suchou nohou“ na druhý breh. Že mi v teniskách čľapoce od dažďa a mlák samozrejme ignorujem.

Na Skýcove (62km, +2200m) opäť kamaráti, opäť dobrá partia, ktorá sa o mňa stará ako o superhviezdu, hlásia mi poradie, časy predo mnou (to ma až tak nezaujíma) a keď odmietam doplniť vodu, starostlivo ma upozorňujú, že teraz to ide do kopca. Ja viem, veď na sedle Rakyta dačo naberiem. Moje predsavzatie si plním a tak sa celkom svižne rozbieham v ústrety Tribečskému pohoriu.
V sedle Rakyta (69km, +2550m) ma víta veselá trojka a pes. Hádžem obdivné pohľady na avokáda, oriešky, melóny, pomaranče a pochutiny všetkého druhu. Na oplátku zbieram údivné pohľady osadenstva občerstvovačky, keď zo soľničky sypem do úst soľ, zajedám banánom, horkou čokoládou, arašidmi a mastným chlebom s čokoládovou sušienkou. Konečne sa mi šliape dobre a úsmev sa mi vracia na tvár. Po ceste ešte prekvapenie z neohlásenej kontroly strážcov lesa, veľmi pekné kopčeky Jelení vrch, Medvedí vrch a ani sa nenazdám, je tu Veľký Tríbeč. Cvakám ďalšiu kontrolu a doslova sa teším na ten zbeh. Moja achilovka však nie a tak je samotný zbeh väčším utrpením ako samotná kríza v druhej tretine pretekov. Bolo mi ľúto, keď som bežal miestami, kde som to minulý rok bomboval v štvorkovom tempe a teraz som musel brzdiť, hoci síl bolo dosť. No nič, na Žibrici budem musieť zabrať, aspoň bude sranda.

Živá kontrola na Jedlinách (84km, +3050m) s dobre vybaveným kŕmitkom mi na chvíľu dáva zabudnúť na trápenie s pätou, no akonáhle sa rozbehnem dolu miernym kopcom, je to tu zas. Asfalt, klesanie, 6:19 min/km? Čo? Niečo nefunguje ako by malo. Cez Gýmešský hrad dobieham na ďalšiu živú kontrolu v Remitáži, kde mi Drobec nalieva sľubovanú polievku. Mňam, fakt skvelá. Osadenstvo kontroly tiež skvelé, až nebezpečne. Preto sa radšej moc nezdržiavam a utekám ďalej. Polievka urobila svoje a ja sa zas dostávam do štandardného tempa. Prebeh cez nekonečné Žirany a už je predo mnou tá stena. Stále ju tí kameňolomníci nezmenšili. Dávam do seba pre istotu aj nejaké rýchle cukry a na počudovanie sa na ten výšľap teším. A už je to tu. Slávny 99. kilometer. Dva kroky dopredu a jeden späť. Srdce si konečne po dlhej dobe pripomenie svoju úlohu a už cvakám kontrolu na turistickej značke. V tom momente sa na mňa vyleje tisíc vedier vody z mrakov nado mnou a do toho všetkého začne znova biť elektrina. Tak na rozlúčku ešte raz. Zo zostupových skál sa stáva klzisko a tak cesta dolu mi trvá dlhšie ako cesta hore. Vyťahujem čelovku, lebo na niektorých úsekoch v húštine to už začína byť zasa zaujímavé. Viem, že teraz nasledujú nekonečné vlnovky až na Zobor a tak si čas krátim počítaním „vrcholčekov“ po ceste. Je ich 5, avšak popri tom ani nespozorujem a zvolním tempo na „vyklusávacie“. V hlave sa mi už premieta, že zo Zoboru si už len tak pekne precupitám zvyšných 5 kilometrov do cieľa, nech šetrím pätu, keď tu zrazu za mnou čelovky. Nie že by som bol nejaký súťaživý maniak, je dosť jedno či skončím na piatom alebo ôsmom mieste, ale tak zas 5 km pred cieľom, to hádam nie!
Posledná kontrola Zobor (101 km, +3920m) prebieha v búrke nadomnou a aj v búrke v mojich nohách. V momente keď dobiehajú ďalší, ja štartujem na nechutný zbeh po vymletej kamenistej ceste. Napaľujem to čo to dá a za mnou ďalšie čelovky. Neobzerám sa, to by bolo to posledné čo by som v živote spravil, ak ma predbehnú, nič sa nedeje. Bombujem ďalej, zrazu ani tempo pod 4 minúty na km nie je problém a už sú tu upršané uličky Nitry, známy kruháč a park, kde ešte svietia minuloročné šípky na zemi. Pribieham v čase 12:51 hod., čo je v súlade s mojim snom/predsavzatím. Škoda terénu v prvej polovici a tých nezmyselných kríz, možno by sa to dalo za 12 h, ale čas 11:01 hod., ako mal víťaz… to je jednoducho z iného sveta a ja len skladám obrovskú poklonu. Cieľové zázemie ponúka sprchu, toalety, oddych, občerstvenie… možno viac, ako na vychýrených svetových ultrapretekoch za 200 Eur štartovného.

Napriek deprimujúcemu počasiu a náročnému terénu už na ceste naspäť hodnotím toto podujatie ako úžasné, plné zážitkov, emócií a hlavne super obetavých a ochotných ľudí na oboch stranách štartovacej čiary.

>> Brutto, 23. 09. 2016 14:04:43

Pecka! Prostě super Gratulace k výkonu a díky za report – je to inspirace :)

>> Brutto, 23. 09. 2016 14:04:43

Paráda! Hezky jsi to sepsal, díky za pěkné čtení, úplně se mi stýská po horách v dešti… i když tedy bouřku na hřebeni bych si asi odpustila. A dobře jsi běžel 

Co dělá achilovka teď?

>> Brutto, 23. 09. 2016 14:04:43 super čtení, gratuluju k výkonu . Co achilovka, nadává ti ?Zkus si ji nějak udobřit, ještě ji budeš potřebovat…

>> MartiNo, 23. 09. 2016 20:52:58 taky se mi stýská po kopcích, zrovna hory to být nemusí. A co ty, koukám, že máš naběháno šíleně kilometrů (???)

Brutto – krásny report aj výsledok.
U mňa tiež víťazia hory ale netrúfam si na podobné dobrodružstvo,tak do 25.km zvládnem ale 105 to je jednoducho neskutočné.
čO MÁŠ V PLÁNE DALEJ?

>> tinaB, 23. 09. 2016 21:05:18

Ahoj Tino, no jo, ty jdeš víc na kvalitu (a kolo), já spíš na kvantitu. Měla jsem takové krátké 4denní „soustřeďko“ běžecké na Šumavě (aspoň něco), tak mi km v euforii z kopců naskočily , ale právě achilovka se mi bouří – dokonce se osypala ZVENKU, vypadalo to jako opar, jestli je to vůbec možný. Už to teda zaschlo a skoro dobrý, ani uvnitř se moc neozývá, ale pauzičku jsem jí dala… a teď rýmička, takže pro změnu stagnuju 

Parádní report, šílený závod…

>> MartiNo, 23. 09. 2016 21:43:11

kvalita, hm, no to teda nevím, jestli se tomu tak u mě dá říkat, ale teď mi v neděli naskočí kvantita-21km........s achi­lovkou držím palce, rýmečka ji udrží v klidu a pak už to zas půjde

>> kubba, 23. 09. 2016 19:54:30

>> MartiNo, 23. 09. 2016 20:52:58

>> peco_slimak, 23. 09. 2016 21:16:02

>> tinaB, 23. 09. 2016 21:05:18

>> Meescha, 23. 09. 2016 22:34:12

Dakujem. No od vikendu uz mam natocenych dalsich 100 km, achilovka sa podstatne lepsi. Aj lave koleno ma uz tri tyzdne pichalo, ked som siel na stovku. Ale hovori sa(a je to aj mnou osvedcena pravda), ze ak Ta nieco dlhodobo boli, zabehni si stovku a zarucene to prestane. A to sa presne stalo aj s mojim kolenom (to prestalo hned este v priebehu pretekov)av tomto tyzdni uz aj pata ustupuje. Takze zasa 100% potvrdenie tejto tezy :))) Teraz zasa len take pobehovanie, nejaky komorny zavod tu v karpatoch v oktobri (53 km, ale brutalne prevysenia) a ktovie, ked motyka vystreli, mozno sa v zime aj v Prahe objavim :)))