Rada by som sa Vás opýtala na názory či dokonca osobné skúsenosti. Vraví sa, že vek nie je prekážkou vytrvalosti a to práve vďaka prestavbe svalových vláken v prospech tých „pomalých“. No, myslím, že nám aj vyhovuje ako to príroda zariadila, lebo čím je člověk životom uťahanejší, tým predsalen inklinuje viac ku kľudnejším športovým aktivitám, kde može vypnúť mozog (s výnimkou, že práve nebludíme samozr…:-)). Ako je to ovšem s našou výkonnostnou krivkou? Dopátrali ste sa v literatúre k niakemu priemernému veku, kedy sa člověk už musí zmieriť s tým, že každý rok si niaku tú minutu k závodným časom pridá? Je jasné, že aj toto je veľmi individuálne, naviac každý má iné možnosti sa behu intenzívne celoživotne venovať vzhľadom k zdravotným, rodinným, či sociálnym prekážkam. Ničmenej by ma zaujímal akýsi priemer. Asi aj preto, že po dlhšej odmlke som opať začala mať maratónske sny. Bolo mi práve 38, športovala som od malička, maratony od 29, v 33 najlepšie časy (polmaraton cca 1.32, celý, myslím 3.33, viac ma ale bavili horské maratony, kde bolo stále zlepšovanie), v 35 som hodne zvolnila a v 36 kvoli tehotenstvu na rok a pol nebehala vobec. Momentálne sa rozbehávam, až ustúpi zima, tak chcem navýšiť objemy. Samozrejme nečakám zázraky, ale rada by som sa dostala ešte do slušnej kondičky, ten maraton aspoń pod 4 hodiny…Dá sa do 40 ešte zlepšovať? Ono je otázka, či vobec bol člověk na vrchole, ja som si vedomá chýb v tréningoch (stereotyp), inšpirovala som sa článkom o Štefkovi, treba sa sústrediť na kvalitu. Díky za reakcie!

>> LuciaZ, 12. 01. 2011 21:54:18

Ahoj, 4 hodiny na maraton není nic, co by se nedalo v Tvém věku zvládnout. Začít se dá opravdu kdykoli, vše je jenom o tom, kolik tomu dáš. Pro mě je inspirací třeba Štefan, který začal mnohem později a cca před rokem tu psal: „Dnes je to právě 5 let, co jsem po velmi dlouhé době (asi 24 let, ale to jsem běhal málo) začal znovu běhat. Za tu dobu jsem naběhal 15528 km, z toho 29 maratonů a 11 ultra (2× 48 h, 1×24 h, 4×12 h, 2×6 h, TMMTR a 78 km v štadetě na 24 h).“

najprv moj nazor : starnutie, teda fyzicka degeneracia s vekom nie je jav povinny, dany prirodou, je to sposobene umyselnym nicenim tela zivtonou filozfiou stylom a tiez je to sposobene socialnym programovanim, kde podvedmie dava pokyny telu na starnutie, lebo predsa tak to musi byt a tak sa to patri.

Poznam viacerych sportovcov, co sa tymto programovanim nedali ovplyvnit. Mam tu v Melbourne viacero kamaratov a kamaratiek, ktori drzia svetove rekordy vo vekovych kategoriach v zavodnej chodzi, od 1500m az po 50km Viaceri z nich ako prechadzaju z kategorie do kategorie, vobec svoje casy nespomaluju a dokonca aj zrychluju, kategorie 50+, 55+, 60+, 65+. Ich priklad inspiroval dalsiu vlnu a tak napriklad svetova rekorderka co drzala rekordy v 50+ neskor 55+ a teraz 60+ ich straca v mladsich kategoriach 50–55 kedze za nou postupuje nove vlna. Vacsina chodeckych veteraniek sa sustreduje na kratsie vzdialenosti, 1500, 3000m, 5–10k a len vynimocne na 20km, takze sa nejedna len o vytrvalost ktora sa da udrzovat a dalej rozvyjat ale aj rychlost.

Haile zabehol svetak v 38. Pamatam ze kedysi v plavani kto mal 18 bol posielany do dochodku, teraz bezne medailuju 20–30 rocni a nedavno na ME vyhral vyse 40 rocny plavec, media z toho robili senzaciu Alebo Longova v Cyklistike.

S vekom sa meni rpirita zivotnych hodnot, a tak ako clovek zmudrie si zrazu uvedomi ze dosiahnute casy alebo medaile vlastne nie su dolezite a zacne sa venovat inym veciam alebo kompletne alebo prestane tvrdo trenovat. Preto to vyzera ako pokles vykonnosti s vekom.

samozrejme mat nestarnuce == nedegenerujuce telo vyzaduje vedomosti – neustale studium a mat jasno v zivotnych prioritach a dodrziavat zasady.

>> LuciaZ, 12. 01. 2011 21:54:18

najlepsie to zistis tak, ze to skusis…

… ako hovori prislovie: je lepsie lutovat to, co clovek urobil, nez to, co nespravil