>> Mato, 18. 01. 2018 18:00:26

Ty jsi ale nebyl 3 minuty na 7,5 W/kg, jen v závěru, nebo to bylo jinak? Ale samozřejmě můžeš být schopen vyvinout vyšší výkon na ergometru než při běhu na rovině, více by odhalil běh do vrchu (či na náklonu).

>> Mato, 18. 01. 2018 18:00:26

" Udržateľnej po dobu 3 min… to ťažko. Letmu stovku za vysokých 12, možno, ale svetak o 26s na 1500m? Takže tento prepočet má niekde zadrhel."

NO LIMIT THINKING

Mato ved nebud taky makkys, treba len chciet a verit tomu

>> Petr Kaňovský, 18. 01. 2018 18:09:11

Bol, priemerný, ak sa dobre pamätám. Z behu do vrchu mám však podstatne viac údajov, najmä aktuálnejších. Žiaľ nie z Testovania, len z praxe.

>> Mato, 18. 01. 2018 18:16:54

Tak to je bomba, průměrný výkon 7,5 W/kg na 3 minuty, měl bys tu cyklistiku ještě zvážit. 

U běhů do vrchu počítej na každé procento náklonu 4,5 procenta rychlosti navíc, takže například 30 km/h na rovině dává cca. 20,7 km/h na 10 procentním stoupání, opět jen přibližně, či 17,9 km/h na 15 procentním stoupání.

>> Petr Kaňovský, 18. 01. 2018 18:21:09

" například 30 km/h na rovině dává cca. 20,7 km/h na 10 procentním stoupání, opět jen přibližně, či 17,9 km/h na 15 procentním stoupání."

Petre sa preber, to neda ani najviac nadopovany kenan, ani keby mal vsetky lieky schavalene WADA

to tempo sa da maximalne pre super elitu na 400m, v CZE snad len zostava 4×400 repre by to utiahla a to len v trvani do 1 minuty

matematicke vypocty maju zmysel, len ak dobre vies co a preco pocitas, a nie preto ze sa dobre smyka logaritmicke pravitko

>> rudo, 18. 01. 2018 20:48:50

Je mi jasné, že se to testovalo na pomalejších běžcích, že u vyšších rychlostí a sklonů to platí nelineárně a tyto přepočty nejsou úplně použitelné, nicméně i tak mě zajímá, jakou maximální rychlost třeba na 10 procentním stoupání vyvine.

>> jm1, 18. 01. 2018 16:18:12

Je to marny, je to marny, je to marny.

>> Kusza, 16. 01. 2018 19:43:37 přesáhnout 130 tepů a to jsem byla hodně zadýchaná

Takže na jeden srdeční tep tělo zvládne zpracovat větší objem kyslíku V02 při sezení než při stoji? Může to souviset i s krevním tlakem, který je jiný při výkonu v sedu a jiný při výkonu ve stoji?

>> Kusza, 16. 01. 2018 19:43:37 Je tak vysoká tepovka při běhu způsobená špatnou a neefektivní technikou?

To mi je divné, když souběžně nejsi i více zadýchaná, možná se na jeden stah přečerpá méně krve?

Nejsem lékař, třeba by to tu někdo mohl vysvětlit odborně, jak to vlastně je.

>> Petr Kaňovský, 18. 01. 2018 21:29:21

Ja to mam ma kole obdobne, kdyz jsme pri vyjizdce zkousel nejaky kopec dlouhy cca 1km s dechem jsem nestacil, stehna me palili od prekyseleni a tep snad ani nepresel cez 160. Pricem maratonske tempo jsem behal na 165 a rychle do kopce jsem vybihal urcite cez 180.

Doplnim ze to kolo bylo samozrejme ve stoji do kopce.

>> SlavoK, 19. 01. 2018 06:21:59

To je netrenovanost specifickych svalových skupin (ine svalove vlakna a inak sa zapajaju pri behu, ako pri sliapani), nespravna technika sliapania – na tej zalezi mozno este viac, ako na technike behu, a v neposlednom rade – bol to kratky kopec, takze ocakavana nizka anaerobna kapacita a anaerobna rezerva. To nema so vseobecnou aeróbnou trenovanostou skoro nic spolocne.

>> Petr Kaňovský, 18. 01. 2018 21:04:01

Nie Petre, tie Tvoje prepocty fakt platia iba na nizsich výkonoch. Patrim sice k tym lepsim vrchárom, ale taketo vykony a pri takýchto rýchlostiach nehrozia. Opomeniem teraz behy do vrchu, kde sa preteka casto v horskom terene a skoro nikdy sa nejedna o ciste stupanie, kedze su tam aj zbiehacie pasaze. Z doby ked som mal na teste priemerny vykon 7.5W/kg po dobu posl. 3min (r. 2002) som si vcera pozrel, ze mam osobak na lahko porovnatelnom stupani – U cesta na Kolibu, 2050m/220m prevysenie – 7:22. Nie je to vsak rovnaky sklon – miestami ma cez 20%, niekde len velmi mierny, plus je to asfalt. Pri poslednom merani na ergometri v r. 2012 (to z r. 2002 bolo na cyklotrenazeri, v tretrách a s naslapnymi pedálmi), kde som bol naboso a o 2,5kg tazsi som mal 6,85 W/kg, ale porovnatelne maximalne W, dokonca uplne maximum som mal vyssie. Stale to vsak boli zalostne cisla v porovnani s dobre trénovanými cyklistami, co vytiahli o stovky W viac. V tom roku, par mesiacov neskor, som zabehol to iste stupanie o 40s pomalsie. Pritom vykon na 5–10km v behu som mal skoro identicky (4s za osobakom). Minulu jar, v obstojnej vrchárskej forme a pri rovnakej vahe ako v r. 2012, som ten isty kopec dal len za 8:13, 2,5kg teda robi svoje a najmä uz nemam taku anaerobnu kapacitu a rezervu, ako 15 rokov dozadu, aj ked aerobne na tom mozem byt porovnatelne.

Este k tej anaeróbnej kapacite (AnK) a anaeróbnej rezerve (AnR), ktora je podla mna rozhodujucim faktorom pri hranicnych a maximálnych výkonoch. Je to dane geneticky, vekom obe klesaju a tréningom sa to da len trosku ovplyvnit. AnK je viazana na schopnost tela vyprodukovat laktat, ktory – mimochodom – je skvelym palivom, napriek nespravnym tzv vedeckym studiam o jeho skodlivosti pre organizmus. Ak mas nizku AnK, nikdy nevyprodukujes napr. 20 a viac mMol laktatu, skor tak 7–8. Cielenym tréningom sa da upravit schopnost tela tento laktat zuzitkovat a nezahltit svaly vedlajsimi produktami, ktore mozu pri jeho stiepeni vznikat. AnR je energeticka rezerva, ktoru ma telo na anaerobny vykon. Extremny vytrvalci mavaju velmi nizku AnR – povedzme 2–4 kJ, taky Greipel, ci Rudisha v behu, ju maju extremne vysoku – 25–30kJ. Povedzme Froome ma 9–12 KJ, ale dokaze to rozdistribuovat na casovke, ci pri dlhom stupani tak, ze spravi nastupy a stale mu nieco zostane aj na finis. Greipel to dokaze zo seba dostat za 40s – 90s, Rudisha za 100s. Toto samozrejme musi byt podporene obrovskou aeróbnou kapacitou a vysokym VO2max, ale tieto dva parametre sami o sebe nezabezpecia spickovu vykonnost, aj pri sebelepsej trenovanosti.

Aj preto Greipel dokaze vyvinut po dobu 30s az 1500W, co je pri jeho vahe 80kg neskutocnych 18,75 W/kg a po dobu viac ako 60s vyvinie cez 1000W (12,5 W/kg). Jeho krivka poklesu vykonu je vsak velmi strma v porovnani s takym Froomom a dokonca aj so Saganom, ktory ma mensi absolutny vykon a aj v prepocte na kg, ale dokaze ho udrzat dlhsie a najmä opakovane – ma lepsiu schopnost spracovavania laktatu (schvalne nepisem odburavania). Je to dane prave AnR a AnK, telesnou stavbou, silovými parametrami a zameranim tréningu.

Len tak mimochodm, pri Tvojom prepocte 0.25W/kg a zvysovani rychlosti behu o 1km/h, by musel vediet Greipel bezat po dobu 30s cez 75km/h. Uz chapes, preco je to nezmysel?

>> Mato, 19. 01. 2018 08:48:27

Dotaz, jestli jsem to chapal spravne.

Pod anaerobni kapacitou jsem si predstavoval schopnost svalu dale pracovat i pri vyssi koncentraci/pro­dukci laktatu (meri se laktat, vadi H+). Produkce a koncentrace nemusi byt totez, pokud dokaze telo koncentraci v tech zatizenych svalech snizovat napriklad distribuci jinam. Trenink by byly napriklad Danielsovy repeaty – tj 200–400 m zhruba 800–1500m tempem s uplnym odpocinkem.

Anaerobni rezervu chapu jako mnozstvi pouzitelneho ATP ve svalu. Cili jak dlouho udrzim maximalni vykon. U mne by to byl dejme tomu sprint na 100 metru.

Jinak 7.5W/kg po 3 minuty nechapu. Pri me vaze mi to dava 480 W a to asi nedam ani jako maximalni hodnotu 

>> MS82, 19. 01. 2018 09:38:42

Anaerobna kapacita – jedno nemozes oddelit od druhého. Musis vediet produkovat aj spracovavat a zaroven fungovat v zmenenom prostredi (kationy su len criepkom). Darmo Ti je vyborne vytrenovana a dana schopnost spracovavat laktat, ak nemas kapacitu na jeho produkciu, ak si to situacia ziada… A nie, Danielsa sem neplet, ten ma svoje definicie. Ak uz prirovnat, tak by to boli 1200vky v tempe 1500vky :)

Anaerobna rezerva – to s tym ATP by bolo znacne zjednodusene, kedze u kazdeho by to bolo tak na 60m maximalne (do 6s).

U mna to bolo pod 400W, lebo som aj namoceny vazil ledva cez 50kg. Je to vsak aj o absolutnej sile a sile na kg – drepnes opakovane 3 násobok svojej hmotnosti? Das 5 násobok pri invertnom tlaku? Toto mi nerobilo nikdy problem (dnes uz hej), bench vlastnej hmotnosti si vsak vyzadoval velke sustredenie (dnes nie). Presne cisla si uz nepamatam, lebo posilka bola skor miestom zabavy a posmeskov z nasej nedostatocnosti, ale celkom urcite som dolnými koncatinami predcil aj o 20kg tazsich partakov. Proti pavuciemu typu s dlhymi koncatinami mas pri behu do vrchu a aj pri vzpierani vyhodu kratsej paky. Pri behu na rovine je to zas hendikep… ak nemas fantasticke odrazove schopnosti, co si zas vyzaduje velku AnR a AnK (ako Gebrselassie, ci Bekele, ktori maju pri vyske 165cm viac ako 2m krok). Clovek nemoze mat vsetko.

>> Mato, 19. 01. 2018 10:01:27

Dik za vysvetleni.

Budu teda muset silu jeste potrenovat, byt jsi mi rikal, ze mam z kola dostatecnou Ne, na drep se trojnasobku ani neblizim. Pokud nejdu do dolni polohy (rekneme half squat), bylo by to pres 1.5 nasobek, spravne provedeny do rovnobezna sotva 1× BM. Mrtvy tah je lepsi, bench radeji nebudu rikat Jsem spis ten pavouci typ..

Esteze vo vytrvalostnych sportoch sa nesutazi podla hodnot VO2max,watoch, ANP ani AEP,ci TFmax a TFmin, ale podla dosiahnuteho casu ci vzdialenosti. A ze su veci ktore nejde zmerat a su pre vykony dolezite,ako bojovy duch,mentalna odolnost, ci schopnost dlhodobo zvladat unavu i bolest.

>> Ondriško, 19. 01. 2018 14:19:09

Hej, to suhlasim a na to som sa povodnym príspevkom snazil poukazat, ze nejde vsetko prekonvertovat a zmerat. Zrovna ja si nemeriam a neporovnavam skoro nic, s výnimkou pretekov. Tie merania co som absolvoval, boli ako priklad celkovej nízkej vyuzitelnosti v praxi. Preto som na ne nechodil z vlastného popudu (az na 1 vynimku). Medzi sportami je prevoditelnost len velmi obmedzena a anekdotalna. Avsak zrovna cyklistika sa zacina nebezpecne blizit k pretechnizovanej a zautomatizovanej F1. Dnes uz pomaly nenajdes cyklistu na vrcholovej urovni, co by sliapal bez W udajov.

No a k tym nezmeratelnym udajom – tzv. moralno – volovym – to sa u spickoveho sportovca predpoklada, ze su na tip top urovni. Tam tie marginalne rozdiely su tvorene niecim inym (vid Sky). Myslis, ze Froome je preto lepsi, lebo sa vie viac trapit? To bola recnicka otazka a odpoved je nam asi obom jasna…

Tie moralno-volove parametre mozu byt rozhodujucim faktorom na hobicko-vykonnostnej urovni, vyssie to uz je obligatny parameter, inak sa na tu uroven ani nedostanes a potom uz rozhoduju geneticke predpoklady a tie „marginalne serepeticky“.

>> Mato, 19. 01. 2018 15:12:48

Nemyslel som priamo Teba, viem že si zo starej skoly,a nepotrebuješ si ako to kopec ľudí robí, prípravu nahrádzať evidovanim ,,x" údajov,pričom tréning, tá najdôležitejšia vec je skromný.

Ozaj, neskusal si časovku do vrchu? Ak nie súťažne, tak aspoň tak pre seba, trebárs Martinské hole či Polianka-Sliezsky dom? Pri Tvojom výkone na biku a váhe, by Ti to malo ísť oveľa lepšie ako na rovine.

Pokial ide o top cyklistov, tam predpokladám že je rovnaký prístup ku PED, či už ide o Britov,Špani­elov,Francúzov,Ta­lianov,Belgiča­nov, Holanďanov, Rusov, Poliakov, Čechov či Slovákov-ci inych. K ich výkonom som veľmi skeptický. Čo ma však zaujme, sú práve súboje. A tam si myslím, že práve Froome má v porovnaní s inými lídrami na celkové poradie aj mentálne navrch.

>> Ondriško, 26. 01. 2018 10:34:39

Myslis casovku na bicykli? Tak tu nie, kedze som nikdy nevlastnil cestny bike, iba mi bol na rozne prilezitosti kratkodobejsie, ci dlhodobejsie zapoziciavany triatlonovými a cyklo klubmi. A uprimne, bez specifickeho tréningu by to bola iba strata casu a penazi. No a pre seba – na letných sústredeniach v Tatrách som na Sliezsky dom vysliapal v ramci poobednej – nebezeckej – fazy mnohokrát. Neviem Ti vsak povedat za kolko. Kedze to nebol beh, tak v zaznamoch mam len km, pripadne pocet vystupov a celkovy cas zatazenia.

Ak myslis behy do vrchu, tak tych som absolvoval nespocetne, najmä ako junior, az pokym ma dvakrát lyziari nevysachovali z nominacie na ME a MS v behu do vrchu, kde som sa podla pravidiel kvalifikoval. Ked im to vyhovovalo, tak si zmenili pravidla… ale to je davna historia. Ono skor islo o pohodlnost trénera, ktorému to za to nestalo si prirobit dalsich nepriatelov, ktorých mal aj tak kopu.

>> Ondriško, 19. 01. 2018 14:19:09 …sa nesutazi podla hodnot VO2max…

pesimistum (tem anglicky komunikujicim ) doporucuji prinejmensim „preletet ocima“ clanek VO2-max: what do we know, and what do we still need to know?

(mohl by byt citelny i s NONakademickym IP …)

>> Ondriško, 19. 01. 2018 14:19:09 …sa nesutazi podla hodnot VO2max…

skutocne ta anglicka studia jasne pise, ze uz na tohtorocnych ME a potom na kazdomMS a OH sa uz nebue fyzicky sutazit na drahe a na ceste

ale ze jednotlive atleticke federacie poslu dochtorom overene hodnoty VO2max svojich atletov a IAAF rozda medajle podla tychto testov, prvy 3 z kadej discipliny sa potom zucastnaia slavnostneho ododvzdavania medajli

zaroven musi narodna federacia poslat s udajom VO2max aj zoznam doktorom podpisanych diagnoz a zoznam nutnych liekov na zachovanie zivota atleta.

Udaje od RUS federacie sa neeakceptuju, kedze nejaky lord si mysly ze by mohli udaje falsovat na prikaz KGB

>> jm1, 26. 01. 2018 14:07:28

Nie je to uplne marny clanok pre ucely teoretickej diskusie a neda sa nevsimnut si ironizujuci, az nenavistny postoj autora k T. Noakesovi (nie ze by som sa ho potreboval nejako prilis zastavat). V zavere je zhrnutie:

(1) ˙ VO2,max is an important determinant of endurance performance which represents a true parametric measure of cardiorespiratory capacity for an individual at a given degree of fitness and oxygen availability; (2) the primary distinguishing characteristic of elite endurance athletes that allows them to run fast over prolonged periods of time is a large, compliant heart with a compliant pericardium that can accommodate a lot of blood, very fast, to take maximal advantage of the Starling mechanism to generate a large stroke volume; (3) athletes stop exercising at ˙ VO2,max because of severe functionalalte­rationsatthelo­calmusclelevel­duetowhat is ultimately a limitation in convective oxygen transport, which activates muscle afferents leading to cessation of central motor drive and voluntary effort.

Aj ked bod 3 je najkomplikovanejsie (zbytocne) napisany, tak v podstate podporuje co som na predoslych strankach uviedol o anaeróbnej kapacite a anaeróbnej rezerve. Iste, nie je to jediny limitujuci faktor vykonnosti, ak mas ostatne parametre (VO2 max, ekonomika specifickeho pohybu a energeticky metabolizmus) na pozadovanej urovni, ale je velkym kontributorom ku konecnym moznostiam organizmu.

Na papieri – dodavam. Kedze sa vsak sutazi v reálnych podmienkach, tak vysledky su to jedine, co je zaujimave. Ostatne veci – teda aj merania, su zábavkou pre biele plaste.

>> Mato, 26. 01. 2018 14:38:16 …ironizujuci, az nenavistny postoj autora k T. Noakesovi…

V reakci na to jsem si dohledal Noakese , a nasledne i autora meho odkazu (=B.D. Levine-a )

Fixed, diky …

>> jm1, 26. 01. 2018 16:04:16

Na Noakese mas asi spatny odkaz

>> Mato, 26. 01. 2018 14:38:16

Nejaky duvod, proc se nezastavat Noakese (krome toho, ze Ti muze byt jedno ? Mam jeho bibli, ale ze bych ji precetl dukladne, to nemuzu rict.